Slovenka predvedie na svetovej súťaži krásny novohradský kroj

Miss Slovensko 2023 si symbolicky prevzala kľúč od svojho nového bytu
3. júla 2023
Víťazky Miss Slovensko 2023 zistili, čo všetko doteraz o bublinkách (ne)vedeli.
20. júla 2023
Miss Slovensko 2023 si symbolicky prevzala kľúč od svojho nového bytu
3. júla 2023
Víťazky Miss Slovensko 2023 zistili, čo všetko doteraz o bublinkách (ne)vedeli.
20. júla 2023

Simona Leskovská už v piatok 14. júla vo veľkolepom finále prestížnej svetovej súťaže Miss Supranational 2023 v poľskom meste Nowy Sącz. Dôležitou súčasťou prezentácie na svetových súťažiach je aj národný kroj. Simona odprezentuje novohradský kroj z oblasti Lučenca a Veľkého Krtíša.

Tento nádherný ľudový odev charakteristický pre región Novohrad vyniká svojou pestrosťou a bohatosťou vzorov, ale aj strihom a použitým materiálom. Kroj na súťaž prepožičal  Simone známy Folklórny súbor Technik STU. Ako uviedla riaditeľka súboru Mgr. art. Ľubica Mešková: „Tento kroj  je vrstvený z niekoľkých častí, skladá sa z rukávcov, blúzky, lajblíka čiže vestičky, zo spodnej sukne,  vrchnej sukne a zástery. Keď ho nosievali v regióne mladé dievčat, mali vlasy zdobené stužkami a  nevesty nádhernou kvetinovou partou. Simonka Leskovská predvedie kroj na súťaži s krásnou bielou kvetinovou partou. Kroj je bohato zdobený korálkami, flitrami a je ručne vyšívaný kvetinovým vzormi. V klasickej podobe sa nosil aj s kosičkou,  čiže bielou šatkou previazanou okolo hrude a vzadu zaviazanou. Simonka  bude prezentovať na súťaži kroj bez tejto bielej kosičky, aby lepšie vynikli krásne výšivky na kroji. A ešte bude na súťaži oproti klasickej podobe kožených čižmičiek zmena v obuvi, nakoľko Simona  bude mať obuté elegantné vysoké moderné topánky.“

 Ak by ste o novohradskom kroji chceli vedieť  aj viac, rozlišoval sa podľa toho, či išlo o dievča, bezdetnú nevestu, alebo o nevestu s deťmi, či o vdovu, alebo aj o staršiu ženu (podľa toho sa

nosili aj účesy). Ženský kroj má veľa čiastok. Na hlavu si ženy dávali podľa stavu a okolností buď ručník, buď bohato vyšívané a perličkami zdobené čepce, buď honosnú partu, buď kytu a veľmi často

chodievali prostovlasé s vlasmi zapletenými do vrkoča. Na hrdle nosili dievčatá niekoľko radov „perlov“. Okolo hrdla popod prsia na chrbát si viazali plátennú trojuholníkovú kosičku. Oplecká nosievali širokorukávové, bohato vyšívané. Bohato boli zdobené aj brusliaky (lajblíky), na ktoré si prišívali a kadejako formovali užšie i širšie stužky, šnúry a rozličné perlové či bliaškové ozdôbky. Miesto kabátov nosili voľakedy mentieky, alebo biele ovčie kožúšky zdobené ornamentami z červených remienkov a farebných vlnených (harasových) nití. Až novšie nosievali kabáty z čierneho zamatu, kangáru či kašmíru. Sukieň či gecel nosili viac. Sukňou menovali ženy tú, ktorá mala „rázporok“ na predku. Spodnú volali rubáš alebo podolok, bývala z hrubšieho konopného plátna a kratšia ako ostatné. Nosili ju zavesené na tračkoch. Farba sukní sa menila podľa toho, či išlo o dievča alebo o mladú alebo staršiu ženu. Vrchná sukňa bývala husto pozberkaná a veľmi bohato vyšívaná i zdobená prišitými ozdobami. V bohatých výšivkách prevládajú odtiene žltej a červenej farby, kombinované s farbou modrou, zelenou, fialovou a čiernou. V dávnejších časoch vyšívali skoro len krížikom, čo dalo viac roboty ako novší háčikový spôsob. Na kroje väčšinou potrebovali doma vyrobené látky – plátno a súkno. K sviatočnej vrchnej sukni bezpodmienečne patrila aj šata, rovnako hýriaca rozličnými okrasami. Šata zakrýva prednú časť sukne. Na šate bývala zásterka „poľka“ tiež bohato zdobená. Prevládali na nej modrá, zelená, fialová a pomarančová farba. K ženskému kroju patrila i plachtička (plachôtka), ktorú si brávali, keď išli preč z domu. Mala chrániť i pred nepohodou. Na všedný deň bola biela, bez ozdoby, no sviatočná mala v prostriedku všitú čipku. Na nohy si obúvali čižmy, ktoré si veľmi šanovali, alebo kapce či kapcáky, ale najčastejšie chodievali bosé.

Každá obec sa odevne rozlišovala množstvom lokálnych variantov čo taktiež prispievalo k bohatosti odevu. Ľudový kroj sa odlišoval od príležitosti nosenia i od veku a stavu nositeľa. V súčasnosti je Novohradský ľudový kroj istým symbolom a prezentačným prvkom Slovenska. Pri návšteve regiónu Novohrad môžete aj dnes vidieť ľudí oblečených v krojoch pri rôznych príležitostiach, ako sú kalendárne obyčaje, sviatočné omše, či folklórne podujatia. Každoročne sa koná v regióne viacero folklórnych festivalov z ktorých najznámejší je NOVOHRADSKÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL v Lučenci, s medzinárodnou účasťou.

 Foto: Filip Polák

Zdieľajte