Miss Slovensko Martina Dávidová: Svoj život si nevie predstaviť bez lásky!

Miss Slovensko Marika Časnochova: Žažila zemetrasenie na vlastnej koži!
15. februára 2010
Finalistky Miss Slovensko odlietajú na Kanárske ostrovy 18.02.2010
18. februára 2010
Miss Slovensko Marika Časnochova: Žažila zemetrasenie na vlastnej koži!
15. februára 2010
Finalistky Miss Slovensko odlietajú na Kanárske ostrovy 18.02.2010
18. februára 2010

Martina Dávidová žila v Košiciach, neskôr sa presťahovala do Banskej Bystrice a v súčastnosti býva v Bratislave. Medzi jej záľuby patrí  jazdenie na koňoch,  salsa, turistika, cestovanie, učenie cudzích jazykov, čítanie kníh, kedysi spev a hra na zobcovej flaute,  rada varí a pečie. Má rada čistotu, poriadok a dochvíľnosť. V budúcnosti by v prvom rade chcela úspešne doštudovať vysokú školu a postupom času si otvoriť súkromnú psychologickú ambulanciu.  Samozrejme rodina je pre ňu základ, takže popri škole a neskôr robote pevne verí, že si založí rodinu. Pre Martinu je láska a zdravie základ, a ako hovorí“ keď má človek tieto 2 vzácnosti, všetko ostatné príde a vtedy si môžme povedať, že sme skutočne bohatí a šťastní“. Myslí, že má tú najúžasnejšiu rodinu na svete a sú pre ňu tým najdôležitejším článkom v živote. Jedným z jej najväčších snov, je založiť si svoju charitatívnu nadáciu, ktorá by pomáhala predovšetkým detičkám na onkológii. Nie náhodou si vybrala štúdium psychológie a je nesmierne šťastná, že sa dostala práve na školu sv. Alžbety, ktorá je preslávená aj svojou charitatívnou činnosťou. Charite sa venuje posledných pár rokov. Počas strednej školy sa jej začala venovať a pokúšala sa prispieť vrámci svojich možností (či už zbierky pre detský domov, návštevy detičiek na onkológii, v centre pre týrané ženy, odhliadnuc od charitatívnych podujatí vrámci modelingu).

Aký je Váš najkrajší životný zážitok / Najšťastnejší deň v živote?

Nedokážem vymedziť jeden jediný „najšťastnejší deň“ vo svojom živote, pretože som ich mala niekoľko. Medzi najkrajšie však rozhodne patrí narodenie mojej malej sestričky, bračeka a neterky,  ako aj stretnutie s mojím priateľom, a každučký deň prežitý v zdraví a kruhu mojej rodiny patrí medzi najšťastnejšie.

Máte priateľa? Ako dlho ste spolu? Nebojíte sa, že by vaše prípadné víťazstvo ohrozilo váš vzťah?

Priateľa mám a sme spolu ôsmy mesiac. Nemyslím si, že by mohlo víťazstvo a vôbec účasť na tejto súťaži akokoľvek ohroziť náš vzťah. Sme spolu šťastní, dôverujeme si, ľúbime sa a myslím, že náš vzťah je dostatočne pevný.

Ktorú udalosť by ste najradšej vymazali zo svojho života?

Som presvedčená, že nič sa nedeje len tak náhodou, každý okamih v našom živote nás obohacuje, posilňuje. Vďaka chybám sa učíme, takže človek nemá ľutovať a plakať nad minulosťou, iba sa ňou obohatiť a žiť prítomnosťou a pre budúcnosť.  Určite vekom zisťujem, že niektoré životné situácie, by som už riešila inak, no neľutujem, vzala som si ponaučenie a som odhodlaná ísť ďalej.

Bez koho, alebo bez čoho si neviete predstaviť svoj život?

Rozhodne si nedokážem predstaviť svoj život bez rodiny, bez lásky, bez zdravia a vzdelania.

Čo si na sebe ceníte? A čo je naopak vašim najväčším hendikepom?

Na sebe si cením svoju empatickosť,  zodpovednosť, odhodlanosť (Človek si musí ísť za svojimi snami a spraviť maximum, aby ich dosiahol…nie však na úkor iných). Mojim hendikepom je, že si mnohé veci prehnane pripúšťam a potom sa zbytočne trápim nad hlúposťami, občas som perfekcionalista a som tvrdohlavá.

Čím sa chcete živiť, ak sa Vám nepodarí presadiť vo svete modelingu?

Pevne verím, že sa mi v budúcnosti podarí otvoriť súkromnú psychologickú ambulanciu  a založiť si charitatívnu nadáciu na pomoc deťom s onkologickým ochorením.

Modeling poskytuje neskutočne veľa možností – cestovanie a poznávanie nových krajín, priučenie sa novým jazykom, kultúram, získanie množstva nových skúseností, vedomostí a známostí… Je to však práca, ktorej sa nedá venovať celý život, teda aspoň pre mňa je to práca, ktorá ma obohacuje predovšetkým teraz kým som mladá a kým študujem, a pevne verím, že v budúcnosti mi bude môcť byť nápomocnou aj pri práci, ako som už vyššie spomínala.

Napíšte nám vaše posolstvo svetu, ktoré by ste povedali pri korunovácii…

Okrem tradičného želania „svetového mieru“ (smiech),  by som sa v prvom rade poďakovala svojim rodičom, rodine, priateľom, organizátorom súťaže… A ako by znelo moje posolstvo? Myslím, že by to prišlo spontánne, no asi by som povedala, že človek má žiť v láske a viere, nesmie prestať snívať a nesmie stratiť nádej, musí si ísť za svojimi snami, len tak dokáže napredovať a byť šťastný, no nesmie hľadieť len na svoje dobro ale na prospech všetkých.

Zdieľajte